Židovské bojové umenie s bratislavskými koreňmi – ako to bolo naozaj

Autor: Martin Pener | 30.12.2020 o 18:44 | (upravené 30.12.2020 o 18:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  81x

Príspevok nadväzuje na fikciu – alternatívnu históriu „Bratislavské židovské bojové umenie v československej armáde“. Nižšie popisované udalosti sú už skutočné.

Na úvod v stručnosti z Wikipédie: krav maga je bojový systém, ktorý predstavuje oficiálnu zostavu techník vypracovaných pre sebaobranu a boj zblízka izraelských obranných síl, izraelskej polície a ďalších izraelských bezpečnostných zložiek. Kto sa s krav magou stretol bližšie, bude pravdepodobne poznať aj meno jej zakladateľa, ktorým bol Imrich (Imi) Lichtenfeld.

Takže ako to je s v skutočnosti s bratislavským pôvodom krav-maga? Začnime jeho tvorcom. Imrich Lichtenfeld sa síce narodil 1910 v Budapešti, ale detstvo a dospievanie prežil v Bratislave. Už od mlada bol zdatný a tiež úspešný športovec a zápasník. Uveďme jeho predvojnové úspechy: 1928 víťazstvo na československom šampionáte v zápasení juniorov. 1929 víťazstvo už na obdobnom šampionáte dospelých a tiež víťazstvo na národnom šampionáte v boxe a na medzinárodnej súťaži gymnastov. Lichtenfeld bol neskôr najmä zápasníkom, ale aj trénerom a učiteľom telesnej výchovy.

V čase Imrichovho narodenia sa Bratislava ešte volala Pressburg resp.  Pozsony, v ľudovej slovenčine Prešporok. To samotné napovedá, že mesto bolo jazykovo prevažne nemecko-maďarské. Slováci získavali prevahu až priebehom medzivojnového obdobia. V meste tiež bola malá, ale významná židovská komunita. Mimochodom kultúrne predstavovala minimálne európsky unikát, odlišný od „bežných“ židovských mestských lokalít tej doby.

Bratislavský historik Vladimír Tomčík píše: V starej Bratislave sa ľudia dlho nedelili podľa národností, všetci sa cítili byť predovšetkým Prešporákmi. Avšak na konci tridsiatych rokov sa v meste objavil nový a dovtedy neznámy fenomén – vyostrené národnostné spory.

A práve vyostrené spory sa stali dôvodom, prečo sa Imrich Lichtenfeld dostáva do pouličných bojov s antisemitmi – jednak Slovákmi, aj nemecky hovoriacimi prívržencami Deutsche Partei, ktorí všetci bratislavských židov napádali. A nešlo len o individuálne strety. Extrémisti boli početní a organizovaní. Bolo preto potrebné odpovedať adekvátnym spôsobom. Portál www.bratislavaden.sk uvádza: „V roku 1936 Imi Lichtenfeld spolu s Dávidom Unreichom, ďalšími členmi športového klubu Makabea a s členmi židovskej organizácie Betar reagovali na tieto útoky tak, že založili tzv. židovskú sebaobranu.“

Malá odbočka - kto to bol Dávid Unreich: prešporský rodák (*1907, +1957) pôvodom z ortodoxnej židovskej rodiny, od detstva aktívny športovec. Pôvodne sa mal stať rabínom, ale titul majstra bratislavskej župy v grécko-rímskom štýle z roku 1929 zmenil jeho ďalšie smerovanie: majster Slovenska, sedemnásobný majster Československa, víťaz v rámci Makabiády 1935 – športových hier židovských športovcov v Palestíne a ďalších zahraničných podujatí. Neskôr prijal zápasnícke meno Ben Shalom. To už však nastával čas potýčok a bitiek s nacistami, za krátko aj  so slovenskými členmi Hlinkovej gardy. Našťastie sa Unreich včas dostal do USA, kde ho čakala slávna kariéra. Tú začal originálne a symbolicky: ešte ako reprezentant ČSR poráža nemeckého zápasníka Ernsta Hefnera.

V inom článku o Unreichovi nájdeme okrem iného aj citáty z knihy Jána Roznera „Noc po fronte“. V Bratislave sa (vtedy ešte za asistencie polície) konal pochod Hlinkovej gardy. Po ňom vyrazili extrémisti do ulíc obývanými židmi. Ďalej už Rozner: „Malé bojové skupinky si na záver zašli na Židovskú ulicu (...). Útočníci tieto večery napádali každého, kto pred nimi neutekal. (...) No niektorí židovskí mladíci nie. Po prvých útokoch sa v bratislavskej židovskej štvrti vytvorila akási domobrana. Jej jadrom sa stali športovci z klubu Makkabea, mnohí boxeri či zápasníci... (...) Skupina mladíkov okolo Unreicha a Lichtenfelda bojovala, ako vedela. Pouličné bitky nemali pravidlá. Raz napadli mladí Nemci a gardisti židov, inokedy to bolo naopak. Útočilo sa pre pomstu aj snahu odstrašiť antisemitské bojové skupiny od ďalších atakov.

S uvedeným citátom súvisí aj tvrdenie Vladimíra Tomčíka: Imi Lichtenfeld so skupinou priateľov z boxerského oddielu sa usilovali obyvateľov židovskej štvrte chrániť. Vytvoril veľmi efektívny spôsob sebaobrany, systém jednoduchých sebaobranných techník, ktorý síce vychádza z východoázijských bojových umení, ale nemá nič spoločné s ich etikou či ušľachtilým a rytierskym spôsobom boja. Systém pripúšťa všetky „špinavé triky“ a cieľom je jediné – všetkými spôsobmi prečkať útok protivníka a eliminovať ho.

Imi Lichtenfeld v roku 1940 legálne odchádza na Blízky východ. Následne v roku 1941 sa stáva príslušníkom československej jednotky v rámci britských vojsk. Tej, ktorá pod vedením podplukovníka Karla Klapálka bojovala okrem iného i v severoafrickom Tobruku. Ale už v roku 1942 sa Imi zapája do štruktúr ozbrojeného židovského odboja Hagany. Po vzniku štátu Izrael slúži dvadsať rokov v jeho armáde, v ktorej vyvíja a zdokonaľuje svoj systém sebaobrany. Zomiera v roku 1998.

My sa však ešte vrátime späť na časovej osi, pretože pre vymyslený príbeh  - alternatívnu históriu publikovanú pred týmto príspevkom, je potrebné povedať si aj o Imrichocom otcovi - Samuelovi Lichtenfeldovi. Tu budem čerpať takmer výlučne z knihy Petra Nevolného - Zabudnutí detektívi. Knihu odporúčam najmä tým, ktorí majú radi  knižné „Panoptiká“ Jiřího Marka, ktoré sa stali predlohou pre televízny seriál Hříšní lidé města Pražského.

Samuel Lichtenfeld (*1870, +1944 - ?) ako  10 ročný utiekol k cirkusu, kde sa počas kariéry akrobata naučil tiež umeniu jiu-jitsu. Ako tridsaťosemročný sa stal civilným strážnikom v Pressburg/Pozsony. Tesne po prvej svetovej vojne, keď o štátnej príslušnosti tohto mesta ešte nebolo jednoznačne rozhodnuté, bol pridelený výzvednej skupine talianskych legionárov. V roku 1920 zmenil zamestnávateľa, nie však povolanie – z mestského strážnika sa stal (opäť neuniformovaným) príslušníkom polície nového československého štátu. V rokoch 1921 až 1924 pôsobil ako inštruktor sebaobrany strážnikov, v r.1923 si ho na rovnaký účel vyžiadala aj pohraničná finančná stráž.

Mal podnikateľský zámer, ktorý však nevyšiel a ťažko ho zadlžil: vo vinohradníckej obci Karlova Ves pri Bratislave chcel vybudovať športový areál pre mládež Robinson Park, nazvaný podľa jeho zápasníckej prezývky z mladosti. Pripravovalo sa totiž zavedenie mestskej električkovej linky z Bratislavy do Karlovej Vsi, ktoré sa však o niekoľko rokov oddialilo.

Od roku 1926 sa zhoršuje jeho zdravotný stav, v dôsledku čoho r.1931 odchádza do penzie. A už len smutný záver: počas vojny je deportovaný do koncentračného tábora, kde  r.1944 zomiera.

(Zdroj: Peter Nevolný: Zabudnutí detektívi, vydal Marenčin PT, 2019.)

Ešte dodatok: podľa iného zdroja sa Samuel Lichtenfeld venoval aj výučbe sebaobrany na gymnáziu, bol spoluzakladateľ prvého ťažkoatletického klubu Herkules a členom židovského športového klubu Makkabea Bratislava.

A na záver už len jeden môj vlastný skutočný zážitok, ktorý som použil vo  vymyslenom príbehu. V lete 1996 som po maturite brigádoval ako sprievodca na Vodnom diele Gabčíkovo. V jednej skupine našich slovenských turistov bol senior, ktorý mi spomínal, ako sa ku koncu existencie prvej Čs. republiky ako vojak základnej služby zúčastnil nácviku stavby pontónového mosta cez Dunaj. Vtedy spomínal, že to bolo pri Devínskej Novej Vsi (dnes taktiež mestská časť Bratislavy). Lenže tá leží pri brehu rieky Moravy, takže naši vojaci nemohli stavať pontónový most do Rakúska (v lete 1938 už dokonca do hitlerovskej ríše). Opýtal som sa ho, či to nebola Karlova Ves, na čo súhlasil, že zrejme áno. Preto som si v rámci fiktívnej československej ofenzívy „Levý hák“ dovolil použiť svoj výmysel pontónového mostu cez Dunaj, hoci v knihe Žáby v mlíku Jana Drnka o tom nie je ani stopa.

Použité zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Krav_maga

https://bratislava.sme.sk/c/22060755/lichtenfeld-vytvoril-efektivny-sposob-sebaobrany-krav-maga.html

https://bratislavaden.sk/otca-sebaobrany-krav-maga-pripomina-na-zidovskej-ulici-pamatna-tabula/

https://dennikn.sk/421435/david-unreich-bratislavsky-zapasnicky-sampion-ktory-vyzval-suboj-hitlera/

Peter Nevolný: Zabudnutí detektívi, vydal Marenčin PT, 2019

Mapa Karlovej vsi: československý vojenský atlas približne z roku 1960

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žiadne výpisky ani kópie. Jankovskej obmedzili prístup do vlastného spisu

Bývalá štátna tajomníčka začala spolupracovať s vyšetrovateľmi koncom októbra.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Echo covidového summitu

Prečo únia nekúpi od Pfizeru patent zostáva záhadou.


Už ste čítali?