Karloveský domček Leopolda Haverla

Autor: Martin Pener | 13.2.2016 o 16:25 | (upravené 15.2.2016 o 13:53) Karma článku: 1,42 | Prečítané:  307x

Ako malý chlapec som minimálne dva razy navštívil domček rodičov Leopolda Haverla v Karlovej vsi. Domček je už zbúraný a pán Haverl na večnosti. Spolu s nimi je preč aj kúsok starej Karlovej vsi.

5. februára 2016 ukončil svoju pozemskú púť herec Leopolda Haverl (79). Pána Haverla som osobne nepoznal. Žiaľ nedokážem si ani odpovedať na otázku, či som ho aspoň videl na doskách divadla. Začiatkom 90.rokov som síce videl hru Na skle maľované a dodnes mám pred očami Michala Dočolomanského, Ela Romančíka, Olda Hlaváčka... ale či práve nebol Leopold Haverl niekým alternovaný... skutočne neviem.

Leopold Haverl sa často hlásil k svojmu karloveskému pôvodu. Ja som sa síce narodil („po otcovi“) v Starom meste, ale v Karlovej vsi som vyrastal. Preto, hoci naša rodina z „Karlovky“ nepochádzala, dovolím si prihlásiť sa k Leopoldovi Haverlovi ako k rodákovi. Aha, vysvetlenie pre mimo bratislavského čitateľa: Karlova ves – pôvodne vinohradnícka dedinka, v roku 1943 pričlenená k Bratislave, s ktorou bola už od roku 1929 spojená električkovou traťou. Dnes jedna z jej sedemnástich mestských častí. Koncom 60.rokov prebudovaná na panelové sídlisko, avšak na rozdiel od Petržalky, ostala čiastočne zachovaná aj „vidiecka“ časť. Na prelome 80./90. rokov bolo na kopcoch nad „Karlovkou“ dokončené ďalšie sídlisko - Dlhé Diely, ktoré osobne pokladám za väčšiu esteticko-architektonickú pohromu ako výstavbu panelovej Petržalky.

Môj dedo bol náruživý rybár. Ako vojak z povolania mal dokonca povolenie chytať na neďalekom (Dunajskom) Karlovskom ramene – v čase, keď išlo o prísne stráženú hranicu. Rybár samozrejme potrebuje návnadu.

Nostalgická odbočka: keď koncom jari lietali vzduchom chrústy (volali sme ich nemecky Maikäferr), celá rodina sme so sitkami poľovali na balkóne. „Majkefre“ samozrejme končili na háčiku. Ako dospelý som potom Majkefre rovnakou metódou lovil ako „výživový doplnok“ stravy nášho kocúra. Chrúmal ich ako čipsy. Inokedy si dedo deň pred rybačkou pripravil na ryby špeciálne cestíčko z akejsi kukuričnej múky a strýko, navrátivší sa v noci z práce, mu ho zjedol - pokladajúc žltý bochník za knedle.

Klasickou návnadou na ryby sú však dážďovky. Človek bývajúci v paneláku sa k nim však bežne nedostane. A tak sa stalo, že niekedy v polovici 80.rokov ma dedo zobral do akéhosi karloveského domčeka na dolnom konci Líščieho údolia. Domček stál hneď vedľa – žiada sa mi povedať kultovej -  karloveskej viechy. Ach jaj, prečo dnes, v ére sushi bistier, azijských „all you can eat“, burgerových barov, pivoték a lokálnych minipivovarov (ktoré mam všetky veľmi rád) nikto nevzkriesi staré dobré viechy?

Dedo sa s obyvateľmi domčeka evidentne poznal a oni nás nechali vidlami prehrabať akúsi kompostovú hromadu a „naloviť“ si dážďovky. Tí obyvatelia domčeka boli rodia Leopolda Haverla. Ako herca som ho vtedy ešte neregistroval, ale jeho meno som si zrejme už vtedy zapamätal. Jednu návštevu sme s dedom podnikli dokonca s tajným úmyslom. Krátko sme chovali mačiatko, ktoré však nemohlo v našom byte ostať a tak sme ho – pod zámienkou návštevy a možno i zberu dážďoviek – ilegálne dopravili na dvor Haverlových a podstrčili medzi ich mačky. Dodnes vidím scénu ako zo špionážneho filmu: krátko sa ocitáme na dvore bez dozoru, dedo otvára plátené vrecko a infiltruje mačiatko medzi domáce. Mačiatka sa hneď začnú spoznávať oňuchávaním, ale to sa už objavujú rodičia Haverlovi a dedo sa s nimi víta. Doma nám potom spiklenecky rozprával o údive mamy Haverlovej: „ja som si myslela, že tá naša micka má tri mladé a oni sú štyri“.

Je možné, že odvtedy som si domček Haverlových viac všímal. Najprv len podvedome, neskôr vedome a zámerne. Bol to totiž akoby mikro skanzen – spomienka na zaniknutú starú Karlovú vec. Niekoľko rokov po našich návštevách bola viecha zbúraná a na jej mieste postavený veľký objekt pre firmy a služby. Domček ostal stáť ako trpaslík vedľa obra.

Z Karlovej vsi sme sa s mamou odsťahovali v roku 1992 ale nasledujúce roky som tam často chodieval za spolužiakom zo základnej školy - mojím dodnes najlepším kamarátom  a až do roku 2014 sme tam s mamou chodievali za mojou babkou. Domček už od 90.rokov spustol. Líščie údolie sa zahusťovalo a na jeho hornom konci dokonca vypuklo tzv. podnikateľské baroko. Susedmi domčeka z druhej strany sa stali Svedkovia Jehovovi. V novembri 2014 sa príbeh domčeka uzavrel. Na pozemku sa objavili búracie mechanizmy a po pár dňoch ostal len holý pozemok. Keď píšem tento článok (február 2016) stojí tam už mini bytovka, natlačená na okolitú zástavbu asi ako chatrče v strednej a východnej Ázii.

Leopold Haverl už sedí vo svojom nebeskom karloveskom domčeku a môj dedo na jeho dvore opäť vyhľadáva dážďovky na rybačku. Až sa naplní aj moja pozemská púť, jedna z prvých vecí čo spravím bude, že sa tam za nimi vyberiem na návštevu. Pred tým ale vedľa vo vieche kúpim dva litre karloveského ríbezláku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?