Prešporský kupec ktorý predbehol dobu

Autor: Martin Pener | 3.6.2014 o 19:37 | (upravené 8.6.2014 o 14:44) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  948x

 

Prešpork bol od nepamäti predurčený pre úlohu nadregionálneho centra obchodu. Vďačil za to už samotnou polohou pri rieke Dunaj, na križovatke Jantárovej a Podunajskej cesty. Počínajúc 12.storočím sa tu usádzali kupci z viacerých krajín a od začiatku 15. storočia sa v Prešporku rozmáhal aj tranzitný obchod. S ním rástol aj počet veľkoobchodníkov. Bolo len otázkou času, kedy odvážny kupec prelomí putá obmedzeného stredovekého trhovníctva a príde s novým veľkolepým formátom obchodu...

Stalo sa tak v roku 1467, kedy saský Žid Iserl získal od vtedajšieho prešporského richtára Ludwiga Kunigsfeldera povolenie na prvý uhorský superjarmok. Superjarmok sídlil na Schöndorfskej ulici, teda v priestore dnešnej – aké symbolické - Obchodnej ulice.

Dôvodom, pre ktorý Iserl prišiel zo svojim podnikateľským zámerom práve do Prešporka bolo, že krátko pred tým tu uhorský kráľ Matej Korvín založil vysokú školu Universitas Istropolitana. Iserl oprávnene predpokladal prílev lacných brigádnikov z radov študentov - ako napísal v žiadosti - „z východu Horného Uhorska

A naozaj, zámer vyšiel a superjarmoku sa darilo. Povestný bol najmä sezónnou ponukou zahraničnej gastronómie (napr. Brandenburské, Benátske, či Osmanské týždňe), alebo neodolateľnými akciami „päť lakťov súkna za cenu troch“, či „kúp tri kravy miesto jednej a dostaneš vola zadarmo“, ktoré sa stali postrachom i symbolickým umieráčikom domácich kupcov. Obchod skrátka prekvital a k superjarmoku pribudol aj tranzitný veľkosklad haličskej soli a výhradné zastúpenie pre dovoz sušených rýb z Baltu.

Iserl, povzbudený úspechmi, investuje do rozvoja podniku a rozširuje superjarmok na hyperjarmok, prvý nie len v Uhorsku, ale prvý na východ od Svätej ríše Rímskej národa Nemeckého. Z dôvodu dopravy tovaru po vode bol hyperjarmok založený bližšie k rieke Dunaj približnej na dnešnej Dunajskej ulici - keďže dnešná Grösslingová ulica bola v tom čase dunajským ramenom. Mimochodom najčastejšou pochúťkou rýchleho stravovania kupcov i kupujúcich bola miestna ryba Hrúz škvrnitý - Kressling.

Ale v čase rozkvetu sa objavil aj prvý mráčik na obzore: prešporskí mešťania boli zaskočení, že skončili časy, kedy bolo možné ísť nakúpiť pešo. Extenzívna poloha hyperjarmoku vyžadovala dopravu povozom, ba čo viac prístup k miestnym stajňam bol veľmi problematický. To by však ešte nebolo dôvodom k hospodárskemu neúspechu.

Predsa však narazila kosa na kameň. 1486 zomiera kancelár univerzity, bratislavský prepošt Juraj von Schönberg a v roku 1490 jej zakladateľ kráľ Matej Korvín. To znamená definitívny zánik už bez tak upadajúcej univerzity. Poslední študenti opúšťajú mesto a hyperjarmok nezachraňuje ani povolenie ostrihomského arcibiskupstva na rozšírenie otváracích hodín na nedeľu po skončení svätých omší, za podmienky že predávajúcimi budú nekresťanskí pohania – imigranti z Perzskej ríše, Egyptského sultanátu, tatárskeho Krymského chanátu a ďalší.

Iserl sa snažil zachrániť podnik reštrukturalizáciou na diskontné tovaryšstvo vinárske, ale tým si len sám nad sebou podpísal rozsudok. Prešporských vinohradníkov, dovtedy veľmi prosperujúcich a vyvážajúcich vína do šírej cudziny, pobúril doslova útok na spotrebiteľa lacnými talianskymi vínami s – ako sa vzápätí ukázalo – falošnou pápežskou certifikačnou bulou kvality. Po tom, čo ich predvianočné tržby roku 1490 zaznamenali tragický pokles, vypukol začiatkom roka 1491 pogrom. (Hoci nemálo z poškodených vinohradníkov bolo Židmi, pogrom, ako to už býva, zastihol aj ich.)

Iserl uteká z Prešporku aj s nadobudnutým ziskom do rodného Saska, avšak v hvozdoch Českého kráľovstva sa stáva obeťou lúpežného rytiera Rytibořa z Rytiboříc. Za cenu hanebného sprznenia a straty imania vyviazol životom, avšak jeho stopa sa historikom stráca. Jeho odkaz však po stáročiach povstal ako bájny Fénix z popola...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?